Vskutku turecké hospodárstvo - Komentár

V rámci niekoľkých posledných dní upierajú finančné trhy svoj zrak na Turecko. Najmä na tamojšiu menu, ktorá voči americkému doláru zaznamenala pomerne výrazný prepad svojej hodnoty, keď začali hlavne zahraničné prostriedky húfne opúšťať Turecko. Čo však za týmto, pre líru nepriaznivým vývojom, stojí? Nedávne uvalenie sankcií voči dvom tureckým ministrom zo strany Spojených štátov kvôli zadržovaniu amerického pastora podozrievaného z podnecovania prevratu samo o sebe svojim dopadom nemá šancu osemdesiatmiliónové Turecko výrazne ovplyvniť. Išlo skôr o onú povestnú poslednú kvapku.

Súčasná situácia hroziaceho obmedzovania svetového obchodu spolu s postupným odklonom popredných centrálnych bánk od stimulačnej menovej politiky v podobe nízkych úrokových sadzieb a nákupov dlhopisov, všeobecne nehrá do kariet mnohým krajinám. Najmä však skupine štátov označovaných ako rozvíjajúce sa trhy, ktoré sú na zmeny na trhoch náchylnejšie. Turecko, ktoré do tejto kategórie krajín spadá, je v porovnaní so svojimi „kolegami“ ešte citlivejšie. Krajina polmesiaca si najmä v posledných pätnástich rokoch udržovala chronicky deficitnú bilanciu bežného účtu a začala byť na prílive prostriedkov zo zahraničia závislá. Taká situácia obvykle vyžaduje zo strany vedúcich predstaviteľov opatrné konanie a najmä predchádzanie excesom, ktoré by mohli prchavých zahraničných investorov presvedčiť a opustia krajinu. Turecký prezident Erdogan však v poslednej dobe pôsobí na finančné trhy skôr ako slon v porceláne. Po neúspešnom vojenskom prevrate pred dvomi rokmi turecký prezident ešte zvýšil tempo potierania politickej opozície. Po minuloročných voľbách, v ktorých víťazstvu Erdogana pomohol aj rad sľubov, ktoré je možné považovať za fiškálne nezodpovedné, tak ďalej skonsolidoval svoju moc, keď napríklad do kľúčovej funkcie ministra financií vymenoval svojho zaťa. Trhom na istote príliš nepridáva ani skutočnosť, že turecký prezident presadzuje svoj veľmi svojský pohľad na menovú politiku. Erdogan sa totiž na rozdiel od väčšiny ekonómov domnieva, že vysoké úrokové sadzby sú príčinou inflácie a v jednom zo svojich prejavov ich dokonca označil za „matku a otca všetkého zla“. Turecká centrálna banka tak kvôli politickému tlaku čelí poklesu dôvery v jej nezávislosť a ochote čeliť rastúcej inflácii práve vyššími úrokovými sadzbami.

Uplatnené administratívne opatrenia spolu s prísľubom finančnej pomoci zo strany Kataru prepad líry krátkodobo ukľudnili. Je však zrejmé, že ak nepristúpi turecká politická reprezentácia k reformám, ktoré podporia návrat dôvery v tamojšie hospodárstvo, Turecko bude so svojou menou čeliť ďalším udalostiam len veľmi ťažko. Zdá sa, že súčasné hádzanie viny na vonkajšieho nepriateľa príliš nepomôže.

Autor:
Tím Asset Managementu AXA investiční společnost a.s.



Stiahnuť originál tlačovej správy v PDF

< Späť na prehľad oznámenia
Vitajte v AXA | 02 2929 2929 | facebook-(3).png